METÓDY SKLADOVANIA OBILIA
Obilie je možné skladovať trojakým spôsobom:
- Voľné skladovanie na podlahe
- Skladovanie v betónových silách
- Skladovanie v kovových silách
Spomínané spôsoby skladovania sa odlišujú svojimi funkciami, pričom každý spôsob skladovania má svoje výhody aj nevýhody.
Výhodami skladovania na podlahe sú nepretržité skladovacie podmienky, minimálne mechanické poškodenie semien a možnosť skladovania rôznych dávok surovín samostatne. Nevýhodou tohto spôsobu skladovania je absencia mechanizovaného čistenia, pretože suroviny sa ukladajú navoľno, zaberajú veľké plochy a dosiahnutie adekvátnej automatizácie je náročné. Napriek tomu je tento spôsob vhodný pre dlhodobé skladovanie, a to najmä pre kukuricu a semená a plodiny určené na výrobu oleja.
Betónové silá sú spoľahlivým riešením pre dočasné aj dlhodobé skladovanie obilia. Majú vysokú úroveň tepelnej izolácie, a preto kvalita skladovaného materiálu nie je ovplyvnená poveternostnými podmienkami. Na druhej strane sa však podiel rozdrvených častíc skladovaného materiálu zvyšuje v dôsledku trenia o steny a dno sila. Nevýhoda betónových síl spočíva aj v ich komplikovanej údržbe.
Kovové silá sú najmodernejšími skladovacími kapacitami dostupnými vo viacerých typoch a veľkostiach. Vďaka skladovaniu materiálov v kovových silách je možné vykonávanie ventilačných procesov, kontrola kvality skladovania, ako aj vybavenie skladu rôznymi mechanizmami, ktoré sú s týmto typom skladovacieho zariadenia kompatibilné. Kapacitné možnosti kovových síl sú flexibilné a je možné vybrať si vhodnú veľkosť sila podľa množstva skladovaného materiálu. Ako aj pri predošlých dvoch spôsoboch skladovania, aj tu sú prítomné určité nevýhody. Primárnou nevýhodou je nízka úroveň tepelnej izolácie kovových síl – z toho dôvodu kovové silá nechránia skladovaný materiál pred nízkymi a vysokými teplotami. Následkom toho sa na vnútorných stenách tvorí kondenzát. Na základe vyššie uvedeného sú kovové silá vhodnejšie ako akumulátory alebo ako dočasné skladovacie zariadenia.
Technológie skladovania obilia v závislosti od vlhkosti
Pre tých, ktorí sa zaoberajú výrobou granulovaných kŕmnych zmesí, je v prvom rade dôležité určiť, akú vlhkosť má daná surovina. Na základe toho sa vyberá konkrétna technológia skladovania obilia. Suché zrno je možné skladovať navoľno, v sile alebo je možné ho konzervovať. Na udržanie jeho čerstvosti sa používajú metódy ako aerácia, vetranie, sterilizácia, chladenie a ošetrenie. V takýchto podmienkach je možné skladovať obilniny potravinové, technické, semenné, ako aj krmivá pre zvieratá.
Vlhké zrno predstavuje hmotu s percentom vlhkosti presahujúcim normu o 2 – 3%. Nakladá sa do síl alebo sa utesňuje a používajú sa metódy chladenia a konzervácie. Tieto metódy sú vhodné na skladovanie plodín s akýmkoľvek účelom, okrem semien. Surové zrno má vlhkosť presahujúcu normálnu úroveň o viac ako 3 %. Takéto suroviny podliehajú výlučne pečateniu – prírodnej alebo chemickej konzervácii. Surové zrná sú určené na priame kŕmenie hospodárskych zvierat.
Straty obilia počas skladovania
Nielen kvalita obilia sa časom mení, ale zmene podlieha aj jeho hmotnosť a objem. Je to spôsobené odparovaním vlhkosti a tzv. „dýchaním semien“ – výmenou vzduchu, ktorá aktivuje životné procesy. Sušenie a spracovanie môžu ovplyvniť aj hmotnosť obilia. Stupeň strát obilia počas skladovania je odlišný pre rôzne plodiny, pričom kukurica má najvyššiu stratu hmotnosti – asi 120 kg na tonu v priebehu šiestich mesiacov, zatiaľ čo pšenica stráca asi 70 kg na tonu počas toho istého obdobia.
Metódy udržanie kvality
Metódy udržania kvality predstavujú také postupy, pomocou ktorých je možné kontrolovať prirodzené procesy ovplyvňujúce hmotnosť obilia. Zvolená metóda závisí od aktuálneho stavu obilia a od účelu konečného produktu.
Medzi metódy udržania kvality patrí:
- Aerácia
- Ventilácia
- Chladenie
-
Chemická dezinfekcia
Aerácia sa používa pri podlahovom skladovaní obilia. Zahŕňa pasívnu ventiláciu zásobníka na obilie alebo aktívne smerovanie prúdov vzduchu. Cieľom spomínaných procesov je čistiť vzduch od plynov a iných produktov rozkladu (CO, etylén, vodných pár), ktoré emituje hmota. Tento postup je osobitne potrebný, ak nie je skladovacie zariadenie vybavené ventilačným systémom.
Ventilácia zahŕňa prechádzanie vzdušných prúdov cez celkový objem obilia. Cieľom ventilácie je ochladiť a vysušiť obilie, pričom ventilácia na sušenie sa používa len v prípade, že skutočná vlhkosť obilia prekračuje štandardnú vlhkosť.
Chladenie je aktívna ventilácia suchým chladným vzduchom. Cieľom chladenia je zvýšiť biologickú odolnosť obilia, predĺžiť jeho skladovaciu životnosť a eliminovať škodcov aj nežiaduce mikroorganizmy. Chladenie sa vykonáva prechodom chladeného vzduchu cez surovinu alebo pomocou prechodu suroviny cez chladiaci hriadeľ sušiarne obilia.
Chemická dezinfekcia sa vykonáva pomocou aktívnych chemikálií, ktoré zabíjajú alebo potláčajú aktivitu škodcov. Tento pomerne radikálny spôsob sa používa najmä na ošetrenie semien pred výsevom.
V závere môžeme konštatovať, že obilie je možné uchovávať v akomkoľvek stave – od vysušeného po surové. Konzervácia sa vykonáva pomocou chemických aj prírodných konzervantov. Medzi prírodné konzervanty patria látky vzniknuté vo vlhkej hmote počas zapečatenia – etanol, oxid uhličitý, kyseliny a éterické oleje. Chemické konzervanty zahŕňajú minerálne a organické kyseliny, inertné plyny.
Pri zohľadnení charakteristík plodiny a stavu zŕn, ako aj použitím vhodných metód na zvýšenie odolnosti plodiny, možno zachovať vysokokvalitné suroviny počas niekoľkých rokov.
